Dobšinčan

Prepracované na :

http://www.dobsincan.estranky.sk/clanky/dobsinska-ludova-zahrada

      V povedomí mnohých dobšinčanov je určite aj pojem " ľudová záhrada". Keďže som už prežil nejaký ten rôčik, rád by som pripomenul obdobia keď Dobšinská ľudová záhrada mala svoj osobitný význam v živote dobšinčanov  asi tak v 50 tich rokoch 19. storočia a mnoho desaťročí pred tým.

      Pre neznalých iba pripomínam, že ľudová záhrada v Dobšinej sa nachádza v údolí smerom na Zimnú vodu rsp. smerom na Čuntavu, pri Hámri, asi tak  5 km  od  horného konca mesta Dobšiná.

      V mojom detstve, teda v oných spomínaných 50-tich rokoch minulého storočia, bola ľudová záhrada vlastne udržiavaný park s mnohými aj zvláštnymi rastlinami, ktoré bežne v prírode nerastú. Okrem toho že tam bolo množstvo lavičiek  na posedenie, bolo tam aj niekoľko budov, slúžiacich pre  zábavu dobšinčanov. V prvom rade je potrebné spomenúť murovanú tanečnú halu v spodnej časti záhrady, ktorá sa nachádzala blízko umelého malého jazierka s ostrovčekom uprostred, kde sa bolo možné aj člnkovať. V tejto murovanej, tanečnej hale  prevažne hrávala dychovka ku tancu. Okolo budovy boli pevné drevené stoly  s lavičkami, kde bolo možné  posedieť , popiť, pojesť, proste pohovoriť a zabaviť sa.

      Nad murovanou tanečnou halou, boli na hornej terase ešte  dva tanečné parkety , ale to boli drevené vyrezávanej konštrukcie. V týchto miestach  hrávali cigánske  rsp. iné ľudové kapely. Boli tam aj murované pivnice, kde sa udržiavalo chladné pivo a množstvo rôznych altánkov s pohostením rôzneho druhu.  Všade okolo boli lavičky  stoly , udržiavané ohniská na prípadné opekanie slaninky či klobások, proste príjemné posedenie v prírode.

       V takto pred tým udržiavanom parku sa usporiadavali majálesy, alebo juniálesy  ( ľudové zábavy s tancom ) , ktoré mávali ako deti, tak aj dospelí. Bolo zvykom, že v deň konania takýchto ľudových slávností, bolo v určitú hodinu zhromaždenie na námestí a spoločne za sprievodu hudobných kapiel sa išlo lesnou cestou  do ľudovej záhrady , najprv teda po terajšej Tureckej ulici, okolo bývalého kúpaliska a bývalého JRD ďalej lesnou cestou príjemného lesa zvaného Friedwald, až do samotnej ľudovej záhrady. Zábavy pre dospelých sa vera mnohokrát pretiahli až do ranných hodín a veru padlo tu veľa prvých bozkov a vzniklo veľa prvých lások. 

       Keď navštívim tieto miesta  v týchto časoch, pichne ma iba pri srdci, pretože po tejto  bývalej idylke, neostalo ani pamiatky. Vedľa ľudovej záhrady síce vyrástol pekný rekreačný komplex, ktorý by hádam mohol byť náznakom ku vráteniu sa bývalej slávy tejto ľudovej záhrady.

Rudolf Pellionis dňa 13.2.2007