Dobšinčan

https://fairygodboss.com/users/profile/my-6xHrt6D/Brooke-Pacheco
https://issuu.com/seedese

Allgemeine Info über ARES Casino
vulkan casino login
wildz kostenlos spielen

I've discovered your articles are a little bit thin. I utilize artificial intelligence to create my material and it totally rocks!

You can have a look at a FREE OF COST AI text creator that will most likely do all of the heavy lifting for you!

It is going to essentially cost you virtually nothing to have a go at.

In the case that you are truly interested to make better text when it comes to dobsincan.estranky.cz check out: https://scur.link/NidI


Sincerely,
Thomas

https://www.facebook.com/OnlineCasinosAngebote/
https://twitter.com/Araceli19091518/status/1534924804050112512

https://hearthis.at/group/265497/bonus-fur-neukunden/

lvbet casino
online casino 300 prozent bonus
online casino bonus ohne einzahlung casino spiele blog

Ako študent na košickej Srojníckej priemyslovke som i z dôvodov získania nejakých fin. prostriedkov našiel uplatnenie i vďaka môjmu strýkovi vtedajšiemu vedúcemu závodu Azbest Jurajovi Fundjovi cez školské prázdniny medzi druhýmhým a tretím ročníkom a potom následne i medzi 3-tím a 4-tým ročníkom, t.j. v rokoch 1953 a 1954 na tamojšej údržbárskej zámočníckej dielni , kde bol hlavný majster Alexander Pády.
Táto dielňa o počte asi 10 ľudí, okrem elektrikárov, mala na starosti udržiavať chod dopravných a výrobných mechanizmov, ktorých bolo nespočetne mnoho či pri ťažbe azbestu, jeho doprave na miesto úpravy a pri vlastnej úprave do podoby, v ktorej sa produkt predával. Nasadené mechanizmy boli dopravné, drtiace, spojené s poháňacími zdrojmi, triediace, čistiace, odsávacie, prevodové, transmisné, traťové a pod. Keď došlo k nečakanej poruche, bol na miesto poruchy vyslaný univerzálny zámočník a podľa rozsahu poruchy i viaceri. samozrejme zariadenia sa pravidelne kontrolovali a priebežne pravidelne udžiavali, aby k takým prípadom dochádzalo čo najmenej. Takže existovali plánované údržby a i plánované rekonštrukcie. Na tieto činnosti bolo trteba mať dokonalých a zručných majstrov. Spomínam si na vtedajších zámočníkov veľmi rád, lebo jednak to boli šikovní, príjemní ľudia a pre mňa i učitelia . Tu sú ako som si zapamätal ich mená (iste je to zaznamenané napr. v závodnej kronike): Samuel Kirschner, Laco Bendula, František Radnóty, Janko Lukáč, Jozef (či Ján ?) Demko, Ján(Hona) Eltschläger, Šimon Špiner........
Museli vedieť odhadnúť stupeň a príčinu poškodenia, rozobrať danú časť, namontovať náhradnú, a keď bolo treba vyrobiť takú či z plechu, guľatiny, valcovaného profilu, gumy, t.j. museli vedieť strihať, sústružiť, frézovať, zvárať pomocou plynu alebo elektricky. Z náhonov existovali transmisné, plochým remeňom, klínovým remeňom a podľa potreby boli v prevádzke i prevodovky. Všetko fungovalo vo zvlášť prašnom prostredí, takže tesnenia v prípade uzavretých mechanizmov trpeli mimoriadne.
Pri triedení a medzioperačnej preprave sa používali sitá rôznej jemnosti, doprava pneumatická v uzavretývh potrubiach alebo pomocou pásových transportérov, samospádova v žľaboch (volali sme ich lutne) a podľa to dostali údržbári i pomenovanie "lutničkári". Dosť často sa material pohyboval postupne ďalej aj ich natriasaním. Tento druh mechanického pohybu, najmä na sitách bol vyvolávaný vibrátormi, ktoré spôsobovali aj hluk aj prašnosť, preto zvlášť postihnuté pracoviská boli vystrojené exhalátormi. Celá úpravňa azbestu bola riešená v troch či štyroch poschodiach, aby na medzioperačnú prepravu nebola spotreba energia vysoká. Spojenia medzi pracoviskami, či poschodiami boli iba schodmi, samozrejme opatrenými bezpečnostnými zábradliami.
Podľa môjho terajšieho pohľadu i keď odvtedy už ubehlo šesdesiat rokov, naučil som sa tam mnohým chytrostiam a oprávarskym ťahom, lebo som bol pridelovaný na rôzne pomocné činnosti k jednotlivým majstrom podľa potreby. A od nich som mal možnosť odpozerať nielen odborné pracovné spôsoby ale samozrejme som mal možnosť žiť medzi nimi určitý úsek dňa, takže som spoznal i ich životnú filozofiu, ich lultúru, ich správanie medzi sebou, ich súkromné starosti, čo samozrejme bolo pre mňa všestranne užitočné. ( Musím verejne prehlásiť, že veru počas konverzácie sa uplatňoval za všetkých okolností, slušný jazyk, bez vulgarizmov, i keď bolo príčin na rôzne rozčulovanie, ako vždy a všade v živote ). Kiežby i terajší študenti na stredných ale i na vysokých odborných školách mali také možnosti.
V Poprade 13.08.2014

Anka ďakujem za nahliadnutie do stránok, ktoré ale asi dlho nebudú. Tu nepridávam. Všetko funguje na stránkach: www.dobsincan.estranky.sk , kde som to premiestnil. Inakšie ku fotkám Lányiho Huta sa lepšie dostaneš cez moju stránku : http://www.panoramio.com/user/670324 , kde sú fotky zatiaľ na prvej strane. Ale budem pridávať niektoré novšie, takže sa posunú.
Pozdravuje Rudo.

Vďaka za krásne fotky z Lányho Huty na Google earth. Huta je moja srdcovka, kde som prežila víkend čo víkend krásnych 12 rokov. Vtedy v 80. rokoch Huta bola ešte "živá" - t.j. skoro v každej z 15-tich chalúpok niekto trvalo býval. Prevažne babky a prevažne Hutníkové, ale aj jediný muž,ich rovesník pán Lukáč. Huta nebola síce taká krásavica ako dnes, ale bola to oáza pokoja, kde mal každý každému dvere otvorené.

Rudo zdravím a díky za komentář k mé lesní krajině. Abys byl v obraze: jedná se o školní les vysoké školy. Jinak je to však překrásná krajina na okraji Moravského Krasu, zamilovaná místa L.Janáčka, Rudolfa Těsnohlídka a St.K.Neumana. Zabrousíš-li na mé Panoramio stránky Červená cesta a Šumberova cesta, můžeš vidět některá zajímavá místa: pomník S.K.Neumana, kde seděl a komponoval Knihu Lesů vod a strání, rybníček, kousek od něj je pomníček Lidušce, kterou našel Těsnohlídek, když šel řezat vánoční stromek a od něj pochází strom Republiky. Pak je tam fotka hájovny Lišky Bystroušky, a Hájovna a pomník Ressla, který tam také zasahoval do tehdejších lesů. To vše je kousek nad Brnem, které má nádherné okolí a naše tam směřující opakované výšlapy. Zdravím Zdeněk

Ahoj Pišta.
Som rád, že si natrafil na moje stránky, hoci na týchto už nefungujem od decembra minulého roku. Prešiel som na stránky SK, veď to píšem v úvode týchto stránok. Pokiaľ sa týka Peťa, pokiaľ napíšeš na email, ktorý mám hore, rád Ti poskytnem potrebné údaje.

Pozdravuje Rudo.

Ahoj Rudo!
Som rád, že po dlhých rokoch sa môžem s Tebou aspon takto stretnuť.Bývam v Rožnave, som už na dôchodku,ale ešte učím a aj tvorím.
Neviem nič o Peťovi, nemám s ním žiaden kontakt.
Bud taký dobrý a napíš.

pozdravuje pán Rudo,ďakujem za typ na panoramio, večer som tam niečo poslal, moja webka- www.vladofoto.eu